Liečba nádchy

Liečba nádchy je v podstate miestna/lokálna alebo systémová. Lokálna liečba uplatňuje aplikáciu rôznych nosných kvapiek, sprejov, roztokov alebo inhalácií. Podľa obsahu účinných látok ich delíme na šetrné tzv. intranazálne dekongestanty, ktoré sa aplikujú miestne, priamo na opuchnutú nosnú sliznicu a ďalej na rôzne morské vody, hypertonické, hypotonické alebo izotonické spreje alebo roztoky.

Dekongestanty

Dekongestanty sú vlastne sympatomimetiká, ktoré zužujú cievy na prekrvenej nosnej sliznici, a tým navodzujú pocit uvoľneného nosa. Začnú pôsobiť v rozsahu desiatok sekúnd alebo niekoľko minút po aplikácii. Dĺžka ich účinku podľa obsahu účinných látok je však rôzna. Tu prinášame krátky prehľad. Zároveň se jedná o látky u registrovaných liečivých prípravkov na slovenskom trhu (voľnopredajné, neviazané na lekársky predpis):

Oxymetazolín: tato látka bola vyvinutá z xylometazolínu. Ide o selektívnu látku čo sa týka pôsobenia na receptory nosovej sliznice. Má najrýchlejší nástup účinku, rádovo desiatky sekúnd a má najdhlšie pôsobenie. Preto niektorí výrobcovia uvádzajú odporúčané opakovanie vstrekovanie do nosa len raz za 12 hodín.

– napr. Nasivin, Afrin

Xylometazolín: je to staršia molekula než oxymetazolínu, má stredne rýchly nástup účinku v poriadku minút a o niečo kratšiu dobu pôsobenia. Je to najčastejšie obsiahnutá molekula v hodnotených prípravkoch.

– napr. Olynth, Olynth HA, Otrivin Menthol, Nasal Duo Active, Mar Rhino, Orinox, Nasic, Septanazal

Tramazolín: jedná sa o látku, ktorá bola pre lekárske použitie zavedená na trh ako druhá po xylometazolínu. Má stredne rýchly nástup účinku, kratšie pôsobenie.

– napr. Muconasal Plus

Nafazolín: Jedná sa o najstaršiu molekulu, ktorá má pomalší nástup účinku a výrazne kratšie pôsobenie.

– např. Sanorin kapky

Spomínané nosové prípravky by sa však mali užívať najdlhšie 7 dní. Pri príliš dlhom podávaní totiž môžu vyvolať tzv. medikamentóznu rinitídu, ktorá predstavuje z hľadiska liečebného ovplyvnenia nemalý problém.

Niektoré šetrné dekongestíva sú obohatené o ďalšie látky, substancie, ktoré sa predovšetkým starajú o nosnú sliznicu. Aby bol účinok dekongestantov maximálny, je vhodné nosnú sliznicu zbaviť pred ich aplikáciou sekrétu, najlepšie prepláchnutím dutín.

Minerálne a morské vody

Druhou významnou skupinou na liečbu upchatého nosa sú minerálne a morské vody. Tie sa v zásade delia na tri veľké skupiny podľa účinku na nosnú sliznicu, a to na hypotonické, izotonické, hypertonické. Minerálne a morské vody nie sú aktuálne predmetom hodnotenia vo Pharmatestu.

Izotonické – sú vhodné na dlhodobú aplikáciu – obsahujú soli ako fyziologický roztok, tj. rovnako ako bunky v tele – prípravky: Libenar, Physiomer, Quixx baby, Stérimar baby, Nasodrill s obsahom síry

Hypotonické – existuje riziko, že sa v dôsledku možnej nadmernej hydratácie sliznice môžu na začiatku liečby objaviť problémy alebo naopak prechodne sa môže zhoršiť stav, prípravok: Vincentka

Hypertonické – pri tomto type roztokov môžme očakávať dekongestívny efekt v jeho pravom slova zmysle, prípravky: Delmar, Quixx, Stérimar

Okrem tzv. sympatomimetík a morských solí sa používajú aj do nosa kortikosteroidy. V mnohých prípadoch sa dajú zástupci uvedených skupín medzi sebou vhodne kombinovať, a tým potlačiť ich vedľajšie nepriaznivé účinky, čím je ich podaní k nosovej sliznici šetrné.

Niektoré prípravky sú tiež obohacované o ďalšie látky, ktoré môžu komfort použitia zvyšovať. Napríklad meď má antiseptický účinok, kyselina hyalurónová zlepšuje regeneráciu nosovej sliznice a zvlhčuje vysychajúcu sliznicu pri chronickej rinitíde. Mangán potláča uvoľnenie látky histamínu z mastocytov, a tak pomáha potláčať príznaky alergickej reakcie na sliznici nosa.

Ovšem je nutné dodať, že ako sympatomimetiká, tak morskej soli majú samy o sebe v liečbe nádchy každý inú úlohu, a preto sa líšia aj ich indikácie. Tomu napovedajú aj rôzne výskumy uskutočňované na liečených pacientoch.

Hodnotenie Pharmatestu sa preto zameralo na tzv. nosové dekongestanty, čo sú spreje alebo kvapky, ktoré má zmysel užívať, keď je potreba znížiť náplň ciev v nosovej sliznici vytvárajúci zdurenie sliznice a pôsobiace obštrukciu nosových prieduchov, čo pociťujeme ako upchatý nos. Ich nástup je pomerne rýchly, preto sa hodí na liečbu akútnej rinosinusitídy.

Morské vody sa naopak s výhodou dajú používať, keď sa na nosovej sliznici vyskytujú suché krusty a je preto dobré je zvlhčiť, opláchnuť a očistiť. Hypertonický roztok sa naproti tomu používa pri zápale a prekrveniu sliznice, ktorú je potrebné dehydrovať (zbaviť vody). Morské vody sa líšia aj svojou znášanlivosťou. To potvrdil aj prieskum uskutočnený na ORL klinike vo FN Hradec Kralové zameraný na dráždivosť a uvoľňovanie nosa. Metódou zaslepeného pokusu, kedy pacienti nepoznali testované vzorky, sa u 28 pacientov zistilo, že najlepšie znášanlivý je hypotonický roztok. Nasledoval izotonický roztok a hypertonický roztok označili pacienti za najviac dráždivý. Avšak pacienti mali všeobecne subjektívne lepší pocit než pálenie a štiepanie po sympatomimetických kvapkách. Očistenie a hydratácia sliznice asi pôsobí subjektívne lepší dojem než lokálne štípanie alebo pálenie radu sympatomimetických nosových kvapiek.

Pošlite tip na tento článok svojim blízkym